O knihe: Kniha je v tvrdej väzbe a má 368 strán
„Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode. “
To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla.
Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.
Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.
"Hans bol Nemec. No predovšetkým to bol človek."
Môj názor: Neviem kde by som mala začať. Keď len pomyslím na to, čo som sa dočítala v tejto knihe chce sa mi plakať. Ešte nikdy sa mi nestalo, že by som takto plakala pri knihe. Väčšinou mi to príde len ľúto, ale teraz som plakala skoro furt. Niekoľko krát som tú knihu odložila lebo som nemohla a nechcela pokračovať ďalej, ale nedalo mi to a ja som potrebovala vedieť, čo sa s Violkou stane. Potrebovala som vedieť, či nakoniec nájde svoju stratenú lásku.
Priznám sa, že milujem príbeh Anny Frankovej. To dievčatko bolo neskutočné a plánujem navštíviť Holandsko len kvôli nej, ale ani jej kniha ma nedonútila takto plakať. O tejto knihe som sa rozprávala s viacerými ľuďmi a všetci mi povedali, že proste nedokázali tú knihu čítať plynulo, bez toho aby ju odložili a spamätali sa z toho čo sa stalo. Nedokázala som to ani ja, keď som knihu neodložila kvôli tomu, že som nemohla pokračovať pre tie zverstvá, odložila som ju kvôli slzám, pre ktoré som nič nevidela.
Musím povedať, že nič takéto smutné, zvrátené a zároveň tak úžasné som nikdy nečítala. Pri tejto knihe sa mi proste zastavoval dych a každú jednu sekundu som si hovorila Ona to dokáže. Dokázala to. Dokázala sa vrátiť aj po tom všetkom. Dokázala nájsť svojho brata, ktorý ako jediný prežil. Dokázala sa vrátiť k normálnemu životu. Dokázala na to všetko prestať myslieť a znova milovať. Cez to všetko má dve krásne dcéry. Pani Viola je pre mňa neskutočne silný človek a ja strašne dúfam, že ešte stihnem niekde jej prednášku, pretože prečítať je jedna vec, ale počuť to, je niečo úplne iné.
Ak si plánujete prečítať túto knihu určite do toho choďte, ale pripravte si vreckovky, pretože bez sĺz to nejde.
Ahoj pri ďalšom článku.Priznám sa, že milujem príbeh Anny Frankovej. To dievčatko bolo neskutočné a plánujem navštíviť Holandsko len kvôli nej, ale ani jej kniha ma nedonútila takto plakať. O tejto knihe som sa rozprávala s viacerými ľuďmi a všetci mi povedali, že proste nedokázali tú knihu čítať plynulo, bez toho aby ju odložili a spamätali sa z toho čo sa stalo. Nedokázala som to ani ja, keď som knihu neodložila kvôli tomu, že som nemohla pokračovať pre tie zverstvá, odložila som ju kvôli slzám, pre ktoré som nič nevidela.
Musím povedať, že nič takéto smutné, zvrátené a zároveň tak úžasné som nikdy nečítala. Pri tejto knihe sa mi proste zastavoval dych a každú jednu sekundu som si hovorila Ona to dokáže. Dokázala to. Dokázala sa vrátiť aj po tom všetkom. Dokázala nájsť svojho brata, ktorý ako jediný prežil. Dokázala sa vrátiť k normálnemu životu. Dokázala na to všetko prestať myslieť a znova milovať. Cez to všetko má dve krásne dcéry. Pani Viola je pre mňa neskutočne silný človek a ja strašne dúfam, že ešte stihnem niekde jej prednášku, pretože prečítať je jedna vec, ale počuť to, je niečo úplne iné.
Ak si plánujete prečítať túto knihu určite do toho choďte, ale pripravte si vreckovky, pretože bez sĺz to nejde.
Za knihu Ďakujem kníhkupectvu Panta Rhei.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára